Venezuelská sága

          Niekedy koncom zimy, keď sme sa brodili po kolená v snehu na alpské troj-tisícovky som dostal nápad, že by nebolo od veci isť sa pozrieť po 6 mesiacoch strávených v snehu aj niekam inam. Do teplých krajín. Začal som sa vŕtať na nete v rôznych sprievodcoch a cestovných itinerároch rôznych dobrodruhov. Prvá voľba padla na Thajsko – bezpečné, lacné a krásne (s možnosťou odbehnúť si do Kambodže), lenže tento nápad stroskotal na nepokojoch v Bangkoku, ktorých sa bála hlavne moja Lucka. Druhú cieľ bola Malajzia, ktorá stroskotala na sopečnom prachu s uzavretím vzdušného  priestoru. Keď už sme boli zúfalí a nevedeli čo ďalej, napísal nám jeden známy, pán Remsa, ktorý žije už 16 rokov vo Venezuele, že u nich je celý rok krásne počasie a okrem nádherných pláží je tu možnosť odbehnúť si na trip do dažďových pralesov alebo na Canaimu - kde sa nachádza aj najväčší vodopád sveta Angel Falls. Bolo rozhodnuté!! Jediný problém bol, že sme 3dni pred odletom našli iba letenku za 1000 eur :-(, preto sme siahli po Last Minut-e od nemeckej cestovky s All Inclusive a celková cena presahovala

iba mierne cenu letenky – no nekúp to!?

Pri odlete z domu 10°C, pri večernom prílete do Venezuely 35°C a neskutočne vlhký vzduch. Po presune na náš cieľový ostrov Coche sme sa ubytovali v izbe, ktorá bola viac ako strašná... Lucka ani nespala, ale hneď ráno sme to vyreklamovali a za úplatok neskutočných 5 euro sme dostali nádhernú izbu. Hotelový komplex bol celkovo super - záhrada plná metrových leguánov a papagájov, ktoré sa nechali kedykoľvek kŕmiť. Ďalšou atrakciou, ktorú len tak nevidíte každý deň je obrovská kostra veľryby - zaslúžený objekt na dovolenkové foto. Za zmienku stojí aj super bazén, ktorý zasahuje až do snehobielej pláže a od mora je maximálne 50 metrov. Ideálna romantika na svadobnú cestu. Inak ostrov je známy aj ako raj surferov, teda kiterov keďže tam nie sú žiadne vlny.

Ale keďže aj v raji sa človek začne po nejakej dobe nudiť, znova sme kontaktovali nášho známeho a začali organizovať nejaké tripy. Za zmienku stoji Jeep Safari okolo ostrova Margarita, ktorý nám odsprievodcoval pán Remsa osobne. Venezuelská história je zaujímavá, hlavne čo sa týka takzvaného diktátora Chaveza. Ten je v zemi obľúbený nakoľko bojuje proti korupcii, ktorá bola pred jeho nástupom na trón neskutočná a kriminalita tiež. Ešte jedna zaujímavosť - predtým ako prišiel k moci on dal sa vo Venezuele vodičák jednoducho iba kúpiť, kurz neexistoval. A dnes sa povinne chodí do školy. Po tejto okružnej ceste nás to najlepšie ešte len čakalo...

Delta Orinoca a dažďové pralesy. V týchto pralesoch sa nachádza viacero kempov, ktoré založili hlavne Európania a rôzny cudzinci, ktorí mali po krk stresujúceho života vo vyspelom svete. Pán Remsa nám vybavil ubytovanie a sprievodcu v Eko Kempe, ktorý je už podľa názvu postavený v harmónii s prírodou - hlavne žiadny betón a iné rušivé materiály. Dokonala idylka. V tomto kempe sa spalo v originál indiánskych prístreškoch s jediným rozdielom - my sme mali aj matrac na zemi a moskytiéru – sieťku proti hmyzu nad matracom. Každý prístrešok bol postavený na brehu rieky, asi pol metra od hladiny. Inak pre zaujímavosť, rieka je plná piraní, hadov, korytnačiek a kajmanov. Ale keď tak žijú aj indiáni, tak nám sa určite nemôže nič stať.

Program sme mali pestrý: v priebehu niekoľkých dní sme si spravili trip do džungle, plus spoznávačka života indiánov v džungli - základný kurz prežitia, návšteva indiánov, lov piraní - dokonca niekoľko krát (čo sme ulovili, sme si aj zjedli) kúpanie v Orinocu - keď som skákal do vody s mojím čiernym sprievodcom, ešte som nevedel, že je plná krokodílov a podobnej hávede :-). To sme zistili až pri nočnom love na kajmany. Večer sú tam samozrejmosťou aj sladkovodné delfíny a celkovo večer prales ožíva. Od škriekajúcich opíc, cez vtáctvo, vodné živočíchy, až po šelmy v pralese. Zážitok naozaj na celý život. A hlavne tá noc v kempe - to je zážitok. Celú noc všetko počujete a myslíte si, že si každú chvíľu niečo po vás príde. Naozaj paráda...

Zoznámili sme s dvoma mladými Švajčiarskymi dobrodruhmi, ktorí žijú v džungli striedavo už niekoľko mesiacov. Majú so sebou iba jedného indiána a lovia a spia priamo v pralese... Keď sa už nedá ďalej, prídu na pár dní do kempu dať sa dokopy. Keď som sa ich pýtal, prečo práve Venezuela –povedali, že im imponuje tá neskutočná sloboda a ceny nehnuteľností :-)) napríklad pozemok v džungli od indiánov sa dá zaobstarať na základe ústnej dohody a to väčšinou takou formou, že keď sa na danom pozemku nachádza nejaké ovocie, musíte indiánovi odovzdávať ročné určité množstvo a pozemok je váš. Napriek týmto výhodným podmienkam sme sa tam neusídlili, ale po pár dňoch sme sa vrátili späť na náš ostrovček, užiť si ešte posledné pekné dni pred odletom domov.

Osobitná kapitola by sa zišla na letiskovú kontrolu pred odletom do Európy. Dôkladná kontrola každého kufra a osoby... zameraná hlavne na drogy. Na každom kroku národná garda so samopalmi... No sranda. Ale na druhej strane musím podotknúť, že krajina sa stala pod vládou Huga Chaveza  bezpečnejšou a ľudia dostali vzdelanie a trosku inú úroveň života. Národná garda má stanovištia na cestách a prechádza sa stále kontrolou, čo vzbudzuje väčší pocit bezpečia. Zážitkov máme strašne veľa, ale tu sa to všetko nezmestí.

Oplatí sa ešte navštíviť stránky nášho známeho - pána Mila Remsu

www.isla-margarita.kvalitne.cz

Touto cestou by sme mu chceli strašne moc poďakovať za nezištnú pomoc a organizáciu našich výletov, ktoré prebehli bez najmenšieho zádrhelu a dokonca aj všetky transfery na seba neskutočne nadväzovali, čo je v Latinskej Amerike skoro nemožné. Tento pán tu pôsobí už 16 rokov, je známy pomerov a ochotne pomôže, poradí a poprípade aj odpíše na dotazy. Býva v celkom veľkej vile blízko pobrežia a niekedy je možné si u neho prenajať aj izbu s kuchynkou za príjemnú cenu.

Ešte raz vďaka ...

Pozrite si:    Fotoalbum na FB

Miro Slezák