Stephanie Davis: Dosiahnutie zasľúbenej krajiny

Stephanie Davis je americká horolezkyňa,  lezkyňa a basejumperka. Narodila s v Gruzínsku, žila v New Yorku a momentálne sa vyskytuje v oblasti Moab - v Utahu, Yosemite Valley a Californii. S lezením na skalkách začala až ako 18-ročná. Lezenie ju tak chytilo, že aj napriek zákazom svojich rodičov sa jej stalo vášňou. Odišla z univerzity, kde študovala právo a proti vôli rodičov sa presťahovala do Utahu, kde mala väčšie lezecké možnosti. Živila sa ako čašníčka a bývala vo svojom aute, len aby bola v kontakte so skalou a v prostredí, ktoré milovala. Momentálne je jednou z mála free solo lezkýň, ktoré dokážu zvládnuť tie najvyššie obtiažnosti. Steph sa zároveň aktívne venuje cvičeniu jogy a je vegánka. Okrem iného je aj fotografkou, bloggerkou a autorkou veľmi úspešnej knihy o lezení, ktorá bola preložená do niekoľkých jazykov. V roku 2003 sa stala druhou ženou, ktorá voľne preliezla El Capitana za jeden deň. O rok na to ako prvá žena free solo preliezla Torre Egger, obtiažny vrchol v Patagónii. Na svojom účte má dnes už mnoho náročných free solo prelezov a výstupov na rôzne vrcholy. Známe sú jej voľné prelezy vo východnej stene Colorado's Longa Peak a takisto voľné vylezenie Castleton Tower v Moab v Utahu, ktoré potom následne zoskočila base jumpom. Steph urobila mnoho prvovýstupov v oblasti Moab, vrátane Tombstone. Zúčastnila sa mnohých expedícií - v Pakistane, Kirgiszku, Argentíne, Taliansku, na Baffinovom ostrove a v Patagónii, kde liezla sólo, ale aj alpským štýlom. Je prvou Američankou, ktorá stála na vrchole Fitzroy v Patagónii a aj na ďalších siedmich najvyšších vrcholoch tejto oblasti. Steph sa vydala v roku 2011 za známeho basejumpera Maria Richarda, ktorému sa stal osudný práve jeho šport. Tragicky zahynul  v auguste tohoto roku v Dolomitoch pri jednom zo svojich zoskokov. Ponúkame vám preklad rozhovoru s touto výnimočnou žienkou, uverejnený na portáli myhydrolife.com Rozhovor je z apríla tohoto roku. (ešte pred tragickou smrťou Stephaninho manžela Maria). Stephanie je v USA aj celosvetovo známou a populárnou osobnosťou vo svojom obore. Na Slovensku asi pomenej, a tak sa pokúsime aj takýmto spôsobom to trošku napraviť :-)

Zjavenie - je čosi ako zlomový  moment v našom živote. Okamih náhleho osvietenia, poznania a uvedomenia si, ktorý v živote nadíde, keď to najmenej čakáte. U Steph došlo k takémuto  „zjaveniu“, keď bola v prvom ročníku na vysokej škole. Prerušila štúdium a rozhodla sa venovať lezeniu. Priznáva - bol to nezvyčajný ťah a tak trochu aj poza chrbát rodičov. „Moja osoba bola veľmi vzdialená obrazu športovca alebo nejakej outdoorovej osobnosti. Bola som dievča, ktoré sa venovalo hre na klavír, a to od svojich troch rokov až do osemnástky každučký jeden deň.“

"Spomínam si, keď som šla prvýkrát liezť. Cítila som, že žiarim“. Hovorí v rozhovore pre Strings Media. „A vtedy som si pomyslela: toto nie je ako s klavírom. A to je dôvod, prečo som s tým prestala a začala s lezením“.

Steph sa nevrhla do sveta outdoorového športu okamžite. Dokončila tri roky štúdia na univerzite, kde získala magisterský titul z literatúry. Potom ešte dala pokus o štúdium na právnickej fakulte. To však trvalo len pár týždňov, ktoré úplne stačili na to aby si uvedomila, že toto nie je jej cesta. A tak odišla od toho všetkého do úplne iného prostredia. Začala žiť vo svojom aute, živila sa ako čašníčka a sprievodkyňa. A hlavne liezla pri každej možnej príležitosti. "Niekedy som sa cítila trochu neproduktívna v tom, čo som robila.“ - prezrádza ďalej v rozhovore. Ale pri využití disciplíny, horlivosti a nadšenia, ktorým sa naučila aj prostredníctvom hudby, Stephanina lezecká kariéra neustále rástla.

"Čo sa druhov lezenia týka, venujem sa takmer všetkému, alebo boli obdobia, keď som sa každému venovala, s výnimkou horolezectva vo vysokých nadmorských výškach (Everest, K2).“ - hovorí. "Čo mám však najradšej, je lezenie dlhých skalných ciest a existencia v horách.“

Dnes, 20 rokov po prvom dni v stene, je Steph sponzorovaná tými najznámejšími lezeckými značkami. (prAna, Evolv, Clif Bar, Backcountry.com, Mammut, MSR a Adrenalin Base). Zároveň je vášnivou basejumperkou a wingsuit letkyňou. Natočila stovky skokov, vrátane kombinácií free solo lezenia s basejumpom. V súčasnosti je spolumajiteľkou Moab Base Adventures – agentúry zameranej na tandemové basejump zoskoky a školu basejumpu.

V nasledujúcom rozhovore sa Hydrolife snažil dozvedieť niečo viac o tom, čomu sa momentálne venuje táto úspešná lezkyňa a športovkyňa.

Vo svojej kariére si urobila mnoho prvovýstupov. Je to nejaké tvoje špecifikum, zameriavať sa práve na prvovýstupy?

Neriadim sa tým, že musím byť prvou osobou na nejakom mieste, alebo že musím byť prvá, ktorá to urobí týmto spôsobom. Takmer každá skalná stena bola miliónkrát zliezaná jaštericami a pavúkmi, neustále ponad ne lietajú vtáky. My ľudia skutočne nie sme veľmi pôsobiví v porovnaní s nimi. Myslím, že pozornosť venovaná prvenstvám je prejavom ľudskej túžby kvantifikovať a hodnotiť, čo naozaj nie je môj prípad. Zistila som, že pre mňa má veľký význam urobiť niečo prvýkrát, ale má to význam pre moje vlastné skúsenosti, nie pre to, či to už predo mnou dokázal alebo urobil niekto iný. A zároveň chcem projekt urobiť viackrát, nielen raz. Pretože je naozaj zaujímavé urobiť niečo aj druhý a tretíkrát, kedy to môže byť pre mňa reálne oveľa ťažšie alebo desivejšie ako ten prvý raz.

Toto všetko sú nebezpečné športy. Aké bezpečnostné opatrenia používaš?

Som to ja, kto analyzuje riziko a veľká časť bezpečnosti vychádza z prístupu, s akým sa k tomu postavíte. Uistite sa, že každý detail prešiel vašou kontrolou, je to naozaj dôležité. Potom sa už spokojne môžete tešiť na ostané časti, pretože ste absolvovali ten prvý, zásadný krok. Taktiež je to skúsenosť vedieť odhadnúť, ktorý moment je ten pravý a schopnosť rozoznať a využiť to.

Ocitla si sa už v nejakej nebezpečnej situácii? Ako si z toho vyšla?

Zlomila som si krížovú kosť na padáku, počas môjho prvého basejump skoku. Bola to pre mňa dobrá lekcia. Naučilo ma to, že sa mám držať pri zemi. Dospela som k poznaniu, kedy treba vedieť ustúpiť a kedy sa naopak treba pohnúť dopredu.

Aké si myslíš, že je zastúpenie žien v týchto druhoch športov? Máš pocit, že si akýsi ženský veľvyslanec v tejto športovej oblasti?

Momentálne je oveľa viac žien – lezkýň, ako ich bolo pred 20 rokmi. Taktiež basejumping – je mnoho žien, ktoré s tým začínajú práve teraz. Myslím si, že povzbudí vidieť niekoho, kto sa dokáže pustiť do niečoho nového a začne sa tým aj vážne zaoberať.

Predpokladám, že udržiavanie osobnej kondície a sily je dôležité pre tvoj výkon a bezpečnosť. Z čoho sa skladá tvoj tréning?

Skáčem basejump 4 – 5 krát do týždňa  a to zahŕňa aj výšlap na kopec a vynášku výstroja. Čo sa týka lezenia, práve teraz sa venujem špeciálnemu lezeckému tréningu, ktorý pozostáva z lezenia na rôznych typoch umelých stien, a to asi štyrikrát týždenne, v kombinácii s klasickým skalným lezením vonku, pravidelne aspoň tri dni v týždni.

Čo pokladáš za svoj najväčší úspech?

Že môžem žiť život lezca a basejumpera.

Ktoré je tvoje najobľúbenejšie miesto na lezenie a ktoré na basejump?

Na lezenie: Španielsko, oblasť Moab a Rifle, Colorado. Na basejump: Moab, Francúzsko a Taliansko.

Povedz nám niečo o Moab Base Adventures a o tvojich sponzorských partneroch pre lezenie. Ako ovplyvňujú tvoj život?

Žijem zo sponzoringu, ale zároveň organizujem prednášky, besedy a rôzne mediálne projekty.

Počul som, že máš magisterský titul z literatúry. Malo to, alebo má to ešte teraz nejaký vplyv na tvoju lezeckú kariéru?

Áno, je to pravda. Mám titul z literatúry. Myslím, že byť spisovateľom bolo dobré pre moju lezeckú kariéru.

Povedz nám niečo o tvojej knihe – Najvyššia fascinácia: lezecká príručka láskou a gravitáciou. Ako si ju písala?

Táto kniha je poskladaná prevažne z rôznych lezeckých príbehov a dobrodružstiev. Ja som toho už napísala viac a potom ma napadlo, že by bol dobrý nápad dať to všetko dokopy v jednej knihe. Vtedy som si aj uvedomila, aké by to bolo napísať knihu úplne od nuly – keby som nič pred tým nemala.

Plánuješ do budúcnosti aj nejaké pokračovanie knihy?

Moja druhá kniha – Nauč sa lietať – vyšla 2.apríla 2013. Je to rozprávanie o dobrodružstvách a vysokých miestach. Je o lezení veľkých stien bez lana a o ich zoskočení len vo wing suit (špeciálne oblečenie basejumpera, ktoré umožňuje čosi ako kĺzavý let, predtým ako otvorí padák), je aj o psovi, ktorého som milovala viac ako čokoľvek na svete. A nie len o tom. Je to aj príbeh o láske, strate, o znovuzrodení a túžbe naučiť sa lietať.

Okrem lezenia, wingsuit lietania a basejumpu – aké sú tvoje ďalšie záľuby?

Milujem behanie, bežecké lyžovanie – skate (korčuľovanie na bežkách) a varenie. Behám štyri roky a so skejtom na bežkách som začala asi pred piatimi rokmi. Som vegánka a nejem nič priemyselne spracované alebo upravené, takže ma veľmi baví aj varenie vlastných jedál.

Si vegánska aktivistka. Ako dlho si vegánkou? Prečo je vegánstvo pre teba dôležité a prečo by malo byť dôležité aj pre iných?

Som vegánkou už asi 10 rokov. Myslím si, že ktokoľvek je mäso alebo mliečne výrobky, mal by si urobiť prieskum, ako sa zaobchádza so zvieratami. Určite by nechcel, aby sa takto zaobchádzalo s ním, jeho deťmi alebo jeho domácimi zvieratami a ešte to všetko podporovať svojimi peniazmi tým, že to kupujeme. A ja som samozrejme okrem toho prišla aj na to, že takáto strava je oveľa lepšia a zdravšia, než akú som jedla predtým.

Udržateľnosť a ekológia sú horúce témy pre čitateľov Hydrolife a vyzerá to tak, že aj pre teba. Prečo je to tak? Existuje nejaký spôsob začlenenia týchto hodnôt do tvojej profesie?

Som lezkyňou už viac ako 20 rokov. Lezenie je o vzdaní sa zbytočností a prebytkov. O používaní len toho, čo naozaj potrebujete. Pre mňa je to už zvyk, žiť takto dennodenne.

Ty sama dobre vieš, aké je bývanie v zadnej časti svojho auta. Aká to bola skúsenosť? Vieš odporučiť nejaké ťahy, ako si prispôsobiť auto na takéto dlhodobejšie bývanie?

To bolo to, čo mi v tej dobe dávalo zmysel. Potrebovala som si zarobiť peniaze na lezenie, aby som mohla  vycestovať za lezením aj na dlhšie obdobie. Takisto som nemohla minúť zarobené peniaze za nájomné, lebo by to nešlo. Bola to otázka priorít. A keď žiješ v lezeckých oblastiach, je jednoduchšie bývať vo vlastnom vozidle. Teraz mám Hondu Fit a budem v nej bývať, keď pôjdem liezť do iných lezeckých oblastí. Je super priestranná, môžete spať aj variť vo vnútri vozidla, je to perfektné.

Hovoríš, že sa ti páči záhradkárenie. Čo pestuješ práve teraz pri svojom dome?

To čo dobre rastie a je nenáročné na pestovanie. Cez leto sú to napríklad paradajky a bazalka.

Počul som, že si veľký milovník zvierat, najmä psov a mačiek. Majú niektoré z nich osobité miesto aj v tvojom živote?

Moja mačka Mao – je to moja duša. Moja prvá sučka Fletch bola doslova jednou z najdôležitejších bytostí, kým nezomrela. Teraz mám silné puto s mojím malým psom Maa. Máme práve aj nového mladého psíka Cajuna. Je to rýchle, skáčuce, inteligentné a veľmi zábavné zvieratko. Fletch aj Cajuna sme oboch zachránili z rezervácie kmeňa Navajo a Maa sme zas objavili jeden deň len nedávno a hneď sme ho k nám aj nasťahovali.

Na tvojom blogu hovoríš: „To čo chcem od života najviac, je schopnosť učiť sa a byť slobodná.“ Môžeš sa o tom zmieniť trochu viac? Čo pre teba znamená pojem sloboda?

Čo sa mi páči najviac, je učenie. A čo sa mi páči najmenej, sú obmedzenia.

Aké sú tvoje najvyššie ciele – osobné a profesijné?

Chcem byť šťastná, sebestačná a slobodná.

Čo by si chcela povedať ľuďom, ktorý ťa poznajú len vďaka tvojim úspechom alebo prednáškam?

Chcela by som povedať, že najdôležitejšia vec je mať rád to čo robíte a ceniť si fakt, že to robíte.

A teraz taká klasická otázka…. Keby si si mohla vybrať nejakú superschopnosť, ktorá by to bola a prečo?

Samozrejme schopnosť lietať!

Popíš tvoj námet na nejaký surrealistický - neskutočný zážitok.

Prechádzka po nákupnom centre.

Opíš sa troma slovami.

Vášnivá, loajálna, analytická.

Keby si mala v sekunde opustiť svoj dom, ktorých 5 vecí by si rýchlo uchytila cestou von?

Mačku, psa (aj keď to samozrejme nie sú veci), harddisk, nejaké fotky a padáky.

Máš nejaký obľúbený citát, ku ktorému sa vraciaš zas a znova? Ak áno, čo to je a prečo ťa zaujal?

Život nie je ako voda. Udalosti a veci v živote nemusia plynúť tou najkratšou možnou cestou. Je to citát od Haruki Murakamiho – jedného z mojich obľúbených spisovateľov.

Popíš nám nejakú osobu, ktorú obdivuješ. Ktoré charakterové vlastnosti sa ti na tejto osobe páčia?

Obdivujem môjho manžela Maria. Je veľmi zodpovedný, pracovitý, statočný, trpezlivý, láskavý, pokorný a milujúci.

Ktorá je tá najlepšia vec, čo si v živote našla?

Raz som našla úžasný kryštál v horách v Patagónii. Dala som ho môjmu lezeckému partnerovi.

Vymenuj tri veci, ktoré máš na sebe najradšej.

Dbám o seba, usilujem sa čo najviac a žijem podľa mojich princípov a zásad.

Ľudia zvyknú mať silnú pamäť na vône. Aká je tvoja obľúbená vôňa a čo si o nej myslíš?

Je to vôňa mojej mačky a psov – s tým sa mi spája hrejivá srsť a šťastie.

Akú vec by si si chcela kúpiť v predajnom automate?

Ryžové koláčiky s morskými riasami – ako ich predávaju v Japonsku.

preklad a spracovanie: Sisa Jahnová