Jazero Titicaca

Mutácia – Neviaž sa, odrež sa!

Na peruánsko – bolivíjskej hranici, vo výške 3809 metrov leží najvyššie položené splavné jazero na svete – Titicaca.
Samotný názov je pre Bolíviu síce trochu nevýhodný, lebo Peruánci dodnes tvrdia, že im patrí časť „Titi“ a Bolívia má „Kaka“. No to je dnes už asi jediný problém s týmto jazerom. A práve sem teraz mieria naše túlavé topánky.
Na tomto mieste sa mala zrodiť slávna inkská civilizácia. No v súvislosti s týmto jazerom chcem spomenúť inú vec. Plávajúce ostrovy Los Uros.

Tieto ostrovy, postavené z trstiny a obývané členmi rovnomenného etnika, sú niečo, čo sa len tak nevidí!
Ľudia z kmeňa Uros sa totiž kedysi dávno rozhodli, že pred nepriateľskými nájazdmi sa ukryjú na vode a nech si potom na pevnine plieni kto chce, čo chce!
Pozväzovali korene rákosu, naložili na ne nasekanú trstinu, odtiahli do bezpečia a keď boli dosť ďaleko od brehu, zakotvili.

Jedli ryby a totoru, od ktorej sa im zafarbili líca do fialova, stavali trstené domy a trstené plavidlá a takto si tu spokojne nažívali, až kým sa k nim neprihnali zvedaví turisti, hladní po exotických záberoch a ochotní za ne platiť. Urovia v sebe obchodného ducha nezapreli a niektoré rodiny sa prispôsobili rastúcemu záujmu návštevníkov. No ak si odmyslíme turistickú časť, nájdeme tu na hladine bájneho jazera Titicaca zakonzervovaný naozaj spôsob ľudskej adaptácie na prostredie.

A jedna vec ostala nezmenená.
Ak sa pohneváte so susedmi, zoberiete svoju trstinovú chalúpku, prenesiete ju na inú časť ostrova a je to!
No v prípade, že ani sťahovanie problém nevyrieši, zoberiete veľkú pílu, odrežete kus materského ostrova, zdvihnete kotvy a odtiahnete ho dosť ďaleko od dotieravého suseda.

Takéto finty sa v paneláku robia dosť ťažko...

Michal Chmeliar

• Späť